Mikro a makro elementy v tele pôsobia ako štruktúrne súčasti enzýmov a ako aktivátory enzýmov. Nedostatok mikroelementov alebo prebytok ich antagonistov zhoršuje enzymatickú aktivitu. Zdroj mikroelementov v tele je normálne zabezpečený vyváženou stravou. Tento zdroj je však často neuspokojivý, pretože živočíšne a rastlinné potraviny vykazujú obsah mikroelementov, ktorý sa mení v dôsledku minerálnych variácií v pôdach. (Wada, 2004) Humínové kyseliny sú nosičom mikroelementov. Poskytujú najdôležitejšie fyziologické mikroelementy a podporujú ich absorpciu do telesných tkanív.
Surovinová masa prírodných humínových látok obsahuje všetky prírodné aminokyseliny. Namerali sme prítomnosť všetkých prírodných prvkov Mendelejevovej tabuľky prvkov, aj vo väzbách na cheláty. Tento zdroj makro, mikro a stopových prvkov, ktoré sú prípravkami prístupné pre ľudský organizmus má výrazný vplyv na rast a korekciu imunity nielen ľudských, ale všetkých živých organizmov.
Diagram nižšie znázorňuje reguláciu prvkov pomocou humínových kyselín. Draslík (K) a horčík (Mg) sa úplne uvoľňujú z chelátu humínových kyselín a ťažké a toxické kovy (olovo (Pb), kadmium (Cd), ortuť (Hg) alebo hliník (Al)) sa absorbujú. Ďalšie esenciálne prvky sa z humínových kyselín uvoľňujú len vtedy, ak ich organizmus potrebuje. Naopak ak sú v organizme v nadbytku, humínové kyseliny ich dokážu adsorbovať a tak nehrozí predávkovanie týmito minerálmi.hydroxylové radikály, čím dochádza k ich znižovaniu.

Diagram taktiež zobrazuje, ako jednotlivé prvky vzájomne pôsobia a pomáhajú si. Napríklad kobalt (Co) pomáha železu (Fe) pri tvorbe hemoglobínu, vanád (V) ovplyvňuje metabolizmus mangánu (Mn) a hrá úlohu v osteogenéze alebo molybdén (Mo) zohráva úlohu v metabolizme medi (Cu).
Detoxikácia organizmu pomocou humínových kyselín spočíva v ich prirodzenej afinite k ťažkým kovom. Keď sa z molekuly humínovej kyseliny uvoľnia ľahšie prvky môže viazať prítomné ťažké kovy. Vďaka svojej väzbovej schopnosti dokážu humínové kyseliny tieto ťažké kovy viazať veľmi pevne a tie sú následne z tela vylúčené. (Ziółkowska, 2015; Vašková et al., 2020).
